Meditácia & mystikaBlog

Už ste niekedy počuli, ako sa krotia slony? Keď sú voľne žijúce slony chytené, priviažu ich k mohutným stromom silnými reťazami. Slony sú hlboko spojené s prírodou a prirodzene túžia po slobode. Zo všetkých síl sa snažia vyslobodiť, no často neúspešne. Niektoré sa vyčerpajú až natoľko, že zomrú. Ostatné slony sú svedkami tohto tragického osudu a zároveň samy opakovane zažívajú, že sa nedokážu oslobodiť. A vtedy sa v ich mysli niečo zlomí… Od tej chvíle sa už prestanú pokúšať utiecť!

Neskôr ich už môžete priviazať aj tenkým lanom. Fyzicky by sa mohli ľahko vyslobodiť, no už to neurobia. Ich vôľa je zlomená a vnútorne prijali presvedčenie, že útek nie je možný. Nie preto, že by nemali silu, ale preto, že uverili vlastnej bezmocnosti.
Foto © Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / lara_zanarini

Tu sú dva dôležité príbehy na tému prekračovania hraníc. Veľa ľudí svoje hranice prekračuje, no mnohí sa o to ani nepokúsia. Nie preto, že by to nebolo možné, ale preto, že uverili, že to nejde. Už v detstve nám boli nastavované hranice – rodičia nám hovorili, čo smieme a čo nesmieme. Niekedy je však dôležité určité hranice prekročiť, aby sme si rozšírili vlastné obzory.

Prvý príbeh je o opiciach. Do veľkej klietky, v ktorej žilo 20 opíc, umiestnili rebrík. Na jeho konci viseli banány. Háčik bol v tom, že keď sa čo i len jedna opica dotkla banánov alebo ich chcela zjesť, všetky opice boli postriekané studenou vodou.
Foto © Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / ferrantraite