Meditácia & mystikaBlog

Meditácia sa odporúča aj v mnohých bojových športoch, pretože sa ukázalo, že na optimálnu reakciu v boji je veľmi dôležitý stav bez myšlienok. Keď je naše vedomie neustále zahltené rôznymi myšlienkami, obavami a strachmi, nedokážeme konať a reagovať dostatočne rýchlo ani správne.

V bojovom umení sa hovorí, že naše vedomie je ako hladina vody, na ktorej sa odráža celé okolie. Keď je hladina rozbúrená, obraz reality sa skresľuje. Keď je pokojná, všetko vidíme jasnejšie. Naše myšlienky sú ako vlny na hladine vody. Čím sú vlny rozbúrenejšie, tým rozmazanejší je odraz reality. Naopak, len vtedy, keď je hladina pokojná a bez vĺn, môže sa na nej jasne odrážať okolité prostredie.
Foto © Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Skúsenosti

V budhizme sa hovorí: Nepozeraj sa na ženu. Ak sa na ňu musíš pozrieť, nehovor s ňou. Ak s ňou potrebuješ hovoriť, nedotýkaj sa jej.

Dvaja mnísi sa ponáhľali do kláštora. Keď prišli k rieke, zistili, že povodeň odplavila most. Hľadali miesto, kde by ju mohli bezpečne prekročiť, no prechod bol nebezpečný. Na brehu stála aj žena, ktorá sa bála prejsť na druhú stranu. Starší mních sa na ňu ani nepozrel a rieku prekročil. Mladší mních sa s ňou krátko porozprával, vzal ju do náručia a pomohol jej prejsť cez rieku… Potom obaja pokračovali ďalej mlčky.

Krátko pred kláštorom starší mních zrazu povedal: „Uvedomuješ si, že si nekonal správne? Nesmieš sa so ženou rozprávať ani sa jej dotýkať. Tým si sa stal nečistým.“ Mladší mních sa na neho prekvapene pozrel a odpovedal: „Ja som tú ženu zanechal na brehu. Ty ju ešte stále nesieš?“
Foto © Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Skúsenosti

Tu sú dva dôležité príbehy na tému prekračovania hraníc. Veľa ľudí svoje hranice prekračuje, no mnohí sa o to ani nepokúsia. Nie preto, že by to nebolo možné, ale preto, že uverili, že to nejde. Už v detstve nám boli nastavované hranice – rodičia nám hovorili, čo smieme a čo nesmieme. Niekedy je však dôležité určité hranice prekročiť, aby sme si rozšírili vlastné obzory.

Prvý príbeh je o opiciach. Do veľkej klietky, v ktorej žilo 20 opíc, umiestnili rebrík. Na jeho konci viseli banány. Háčik bol v tom, že keď sa čo i len jedna opica dotkla banánov alebo ich chcela zjesť, všetky opice boli postriekané studenou vodou.
Foto © Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / ferrantraite

Tento príbeh hovorí, že nejde len o to, čo sa nám stalo, ale predovšetkým o to, ako to vnímame a čo s tým urobíme.

Je o jednom vedcovi z Ameriky, ktorý sa zaoberal špeciálnymi prípadmi vrážd. Pri jednom prípade sa snažil pochopiť, prečo sa z daného človeka stal vrah. Rozprával sa preto s väzňom, ktorý spáchal niekoľko vrážd. Väzeň mu opisoval svoje detstvo – mama mu zomrela veľmi skoro, otec bol takmer stále opitý a často ho bil. Neskôr začal brať drogy a vedcovi povedal: „S takou minulosťou som sa ani nemohol stať ničím iným.“
Foto © Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / Fertnig