Krátke meditácie

V prvom rade sa pokúste získať trochu času – aspoň na to, aby ste sa upokojili. Počas rozhovoru môžete jednoducho zopakovať vlastnými slovami to, čo ste počuli alebo na čo sa vás druhý človek pýta. Napríklad: „Rozumiem tomu správne, že sa pýtaš… že chceš…?“ a potom sa na chvíľu odmlčte. Krátko presmerujte svoju pozornosť na vlastný dych.

Táto jednoduchá technika vám počas rozhovoru poskytne trochu času na premýšľanie a zároveň druhému človeku ukáže, že máte úprimný záujem správne ho pochopiť. Buď druhá osoba súhlasí s vašimi slovami, čo znamená, že si navzájom správne rozumiete, alebo poskytne ďalšie informácie, čo opäť vedie k lepšiemu porozumeniu a jasnosti.

Ak vám situácia dovolí prejsť len niektoré z vyššie uvedených krokov, nerobte si starosti. Je dôležité, aby ste si našli čas na správne rozhodnutie! Často pomáha opýtať sa dobrého priateľa na jeho názor! Najdôležitejšie však je stáť si za svojím rozhodnutím a prevziať zaň zodpovednosť – bez ohľadu na to, o čo ide. Je to váš život! Niekedy úplne postačí krátka pauza spojená s dychovými cvičeniami. Dôležité je jednoducho uvoľniť myseľ. Preto ešte raz to najdôležitejšie odporúčanie: meditácia!

Vždy si položte otázku: „Je toto alebo tamto primerané?“ a nie: „Je to dobré?“

Z praktického hľadiska vzniká otázka, ako naozaj rozlíšiť, čo je primerané a čo neprimerané. Veľmi často sa v bežnom živote potrebujeme vedieť rýchlo a správne rozhodnúť, aby sa situácia mohla vyvíjať správnym smerom. Často pri sebe nemáme nikoho dôveryhodného, kto by nám povedal: „Robíš to správne, pokračuj týmto smerom!“ A práve keď sa rozhodneme správne, dokážeme pomôcť nielen sebe, ale aj svojmu okoliu a celému dianiu.
Zároveň potrebujeme vedieť rozpoznať, že iná možnosť je nesprávna a nevedie dobrým smerom. Je dobré vedome vnímať vyššie uvedený citát a prijať existenciu Boha i jeho starostlivosť o nás. Skutočne existuje určitý systém, ktorý sa oplatí spoznať a používať v praxi, aby sme mohli nájsť svoju vlastnú úspešnú cestu životom. Naučiť sa vedome rozlišovať, čo je primerané a čo neprimerané.

Nie je to tak, že musíme iba pasívne počúvať svoj osud. Potrebujeme hrať hru POKUS – OMYL – POKUS – VÝHRA. Ide o poznanie, že toto je naozaj správne a dobré – a toto nesprávne a zlé. A keď sa rozhodneme správne, je to viditeľné aj na výsledku, ktorý je VŽDY omnoho lepší, než sme očakávali.

Nuž existuje tu veľký priestor pôsobenia – nie niekde mimo nás, ale priamo v nás samých. Je to hľadanie a nachádzanie cesty k vlastnej podstate.
Najjednoduchším a zároveň najúčinnejším spôsobom, ako sa naučiť rozlišovať, je práve meditácia. Hlboké ponorenie sa do svojho vnútra, do ticha a hĺbky. Jednoducho vnímať seba samého a pocit, ktorý meditácia prináša.

Ide o hlboký pokoj a vnútornú vyrovnanosť, z ktorých pramení čistá radosť. Uvedomenie si tohto pocitu je veľmi dôležité. Hlboký mier, ktorý sa v nás rozprestiera, nám prináša pocit blaha a naplnenia, ktorý sa nedá ničím nahradiť.

To ponorenie sa do svojho vnútra je jednoduchá technika. Ako všetko, čo je technicky možné, dá sa naučiť. Ak niekto hovorí: „Nie, to sa nedá!“, neberme mu jeho poznanie a prístup k celku. Je to jeho poznanie a prístup. Ak sa Bytosť rozhodne, že TO zvládne, naisto to zvládne.
Ak teda precítime to blaho, už vieme, od čoho sa máme „odraziť“. Tento vnútorný pocit dobra je ukazovateľ = hodnota, s ktorou sa naučíme pracovať. Je nezameniteľná a je NAŠA! Nedá sa vymeniť za chvíľkové nadšenie z nejakého zážitku či očarenia z veci. To sa veľmi rýchlo vytratí a nahrádza ho pocit prázdnoty = nenaplnenosti. Zvyčajne prichádza doslova túžba po náhrade strateného niečím iným. Viac-menej „vzácnym“, a opäť chvíľkovým potešením. Jasne vidíme, že to nemá nič spoločné s trvalým pocitom blaha, ktoré sme našli ako techniku v meditácii. Na upevnenie tejto schopnosti je dôležité robiť ju pri každej meditácii a prirodzene ju začať používať v živote. Je to vskutku dobrý nástroj pre rýchle a správne rozhodovanie sa. Ak ho však nepoužívame alebo len sporadicky, nerozvíja sa a NEUKAZUJE nám to, čo potrebujeme vedieť.

Protipól dobrého – ZLO – sa dá našťastie odhaliť ešte jednoduchšie ako zistiť, či je to, čo robím, správne. Proste na zlo ste citliví okamžite. Ak sa udeje niečo zlé, rozhostí sa pocit vyčerpanosti, bolesť hlavy a zmes nepríjemných pocitov v celom tele. Signál natoľko zreteľný, že nie je možné si ho nevšimnúť. Vtedy platí jediné: zásadne prerušiť danú činnosť a ísť od všetkého aktuálneho diania PREČ. Nie vždy sa to dá urobiť. Chce to rozhodnosť a odvahu konať.

VYUŽITIE PRE PRAKTICKÝ ŽIVOT:
Túto techniku môžeme používať v rôznych situáciách. Samozrejme, najprv ju začíname používať pri jednoduchších a menej naliehavých záležitostiach. Vždy je lepšie začať s nácvikom pri tzv. maličkostiach. Tak si môžeme reálne overiť, či sme porozumeli svojmu tichému hlasu, čo nám šepkal, a či sme zároveň vnímali pocit blaha. Na základe toho sme si zvolili ÁNO. A to, čo nasledovalo, sa ukázalo ako SPRÁVNE.
Ak boli vnútorné pocity nepríjemné, išlo o zlé, a na základe vnútorného presvedčenia sme si zvolili NIE. Potom prirodzene nasleduje STOP pre ďalší priebeh konania. Aj výsledok ukáže, že sme sa rozhodli SPRÁVNE.
Až neskôr, keď sa táto technika osvedčí a vnútorne ju prijmeme, postupne prechádzame k náročnejším a zložitejším rozhodnutiam. Prax robí majstra!

Takže jednoducho povedané – ak:
- vnímame pokojnú pohodu a uvoľnenie – dostávame ÁNO
- cítime tlak a trenie vo svojom vnútri – dostávame NIE