Meditácia & mystikaBlog

Už ste niekedy počuli, ako sa krotia slony? Keď sú voľne žijúce slony chytené, priviažu ich k mohutným stromom silnými reťazami. Slony sú hlboko spojené s prírodou a prirodzene túžia po slobode. Zo všetkých síl sa snažia vyslobodiť, no často neúspešne. Niektoré sa vyčerpajú až natoľko, že zomrú. Ostatné slony sú svedkami tohto tragického osudu a zároveň samy opakovane zažívajú, že sa nedokážu oslobodiť. A vtedy sa v ich mysli niečo zlomí… Od tej chvíle sa už prestanú pokúšať utiecť!

Neskôr ich už môžete priviazať aj tenkým lanom. Fyzicky by sa mohli ľahko vyslobodiť, no už to neurobia. Ich vôľa je zlomená a vnútorne prijali presvedčenie, že útek nie je možný. Nie preto, že by nemali silu, ale preto, že uverili vlastnej bezmocnosti.

Podobne ako slony, aj my ľudia bývame skrotení prácou, školou, výchovou, skúsenosťami alebo sklamaniami. Koľkí z nás premeškali príležitosti len preto, že si mysleli, že niečo nie je možné? Pritom dnes existuje množstvo nových možností, ako sa rozvíjať a posúvať ďalej. Mnohí prestali veriť, že to dokážu, pretože v nich kedysi vznikli blokády – podobne ako u slonov. Ale je to naozaj nemožné? Alebo sme len prestali veriť, že sa môžeme oslobodiť?

Meditujte nad tým a položte si otázku: „Kde som si stanovil hranice, ktoré už možno vôbec neexistujú? Kde mi ľudia povedali, že sa to nepodarí – a ja som tomu uveril?“ To, že sa niečo nepodarilo včera alebo dnes, ešte neznamená, že sa to nepodarí zajtra. A už vôbec to neznamená, že je to nemožné.

Nevzdávajte sa len preto, že ste kedysi uverili svojim obmedzeniam. Meditujte o skrotených slonoch. Kedy ste to vzdali? A je to naozaj stále nemožné?

Foto © Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / lara_zanarini